“Mám 35 rokov a prišla som o tri bábätká pri spontánnom potrate. Je to obrovská bolesť a nedá sa to opísať. Rok čo rok im 2. novembra zapaľujem sviečky. Tento deň preplačem od rána do večera a inak to ani nebude. O bábätká som prišla v 14.tt a nikto mi doteraz nevedel povedať prečo. Ja si veľmi vyčítam, že za to môžem ja, neviem si pomôcť, ale tie výčitky ma prenasledujú stále. S manželom sa bojím pokúšať o ďalšie dieťatko, už by som to naozaj nezvládla, keby som prišla o ďalšie dieťa. Jedinou útechou pre mňa je viera v to, že sa raz s nimi stretnem. Veľmi ich milujem.”
Katarína, 3 spontánne potraty