Kde spomínať na svoje nenarodené neviditeľné deti?
Som.
Aj keď ma nevidíš, som tu.
Teda bol som.
Môj čas na zemi som prežil veľmi krátko, v matkinom lone.
A teraz je mojej mame smutno.
Aj môjmu otcovi.
Smútia, pretože ma nemohli spoznať, pohladiť, prežívať so mnou radosti i starosti.
Je to však v poriadku.
Smútiť…
Smútok je potrebný, aby sa duša liečiť mohla…
Kde spomínať na svoje nenarodené neviditeľné deti?
Nechceme zabúdať na pekné chvíle v živote, ktoré sme prežili. Ale tiež nechceme zabúdať na ľudí, ktorí, hoc len na chvíľku, prišli do nášho života a zmenili jeho smer. Keď spomíname na ľudí, ktorí už odišli, máme možnosť smútiť pri mieste ich posledného odpočinku, pri vystavenej fotke na poličke či v momentoch zachytených na videu. Sú to ľudia, s ktorými sme prešli kus cesty a chýbajú nám. Ako však spomínať na človiečika, ktorého nebolo možné odfotiť, ako sa usmieva, alebo natočiť video, ako sa hrá a vytvára si nové zážitky? Ako pamätať na človiečika, ktorý nemá svoje miesto odpočinku?
Pamätník nenarodeným deťom v Stropkove. Autor súsošia M. Hudáček. Foto: S Simčáková
Pamätník. A nie obyčajný, ale pamätník nenarodeným. Miesto, kde môžeme spomínať na tých, ktorí svoj život prežili len v matkinom lone. Spomíname, smútime, liečime. Pri mieste, kde nie je zabudnutá žiadna duša nenarodeného a kde symbolicky odpočívajú všetky neviditeľné, nenarodené, no počaté, existujúce a milované deti.
Pamätníkov nenarodeným deťom každým rokom pribúda. Na Slovensku ich je už takmer 130 vrátane 14 hrobových miest. Vznikajú rôzne, najčastejšie z iniciatívy rodičov, kňazov, obcí či združení.
Ako vybudovať viditeľné spomienky na neviditeľné deti v svojej obci
Pamätám si, keď som sa hrala na princeznú.
Pamätám si, keď som sa zahľadela na svojho muža a rozbúchalo sa mi srdce.
Pamätám si, že sme sa tešili na rodinu.
Pamätám si…
Bolesť zo straty.
Nezabúdam, pamätám, spomínam, smútim…
Ale i liečim.
Pre pamätník a hrobové miesto je najskôr potrebné vybrať vhodný pozemok a mať povolenie od jeho správcu (farský úrad, obec). Ideálne je nájsť priestor na cintoríne, ale pokojne môže pamätník stáť aj pri kostole, nemocnici, kaplnke… Hrobové miesta aj symbolické hroby by však mali byť umiestnené výlučne na cintorínoch.
Viditeľnou spomienkou na neviditeľné deti môže byť klasický pamätník, pamätná tabuľa s nápisom či súsošie. Návrhov pamätníkov máme na Slovensku desiatky od rôznych umelcov a umelkýň. Ak sa niekomu páči konkrétny pamätník, môže sa obrátiť priamo na autorov daného umeleckého diela alebo osloviť nás vo Fóre života, kde pamätníky mapujeme a poznáme ich dizajnérov.
Okrem toho sme tento rok rozbehli projekt budovania pamätníkov v každom kúte Slovenska v snahe zjednodušiť záujemcom ich vytvorenie. Pamätníky, ktoré si môžu záujemcovia cez Fórum života objednať, navrhli architekt a umelec Klement Trizuljak, sochár Martin Hudáček a sochár Juraj Brišák. Taktiež je možné zapojiť vlastného umeleckého ducha a vytvoriť pamätník podľa svojich predstáv.
Návrh nového pamätníka nenarodeným deťom, ktorého autorom je Klement Trizuljak
Ak vybudovanie pamätníka presahuje finančné alebo iné možnosti jednotlivca alebo komunity, je možné vytvoriť na cintoríne symbolický hrob. Ide o skutočný hrob, kde síce nemôžeme telesné pozostatky nenarodeného bábätka pochovať, no dokáže vhodne poslúžiť ako symbolické miesto pre spomínanie či rozlúčku s nenarodenými deťmi. Buď je možné vytvoriť úplne nový hrob, alebo zrekonštruovať nejaký starší. Osadiť jednoduchú tabuľu, zasadiť kvety, zapáliť sviečku za nenarodené deti… Takéto miesta vznikajú len na cintorínoch a je potrebné mať súhlas od správcu cintorína.
Ďalšou možnosťou je vytvorenie hrobového miesta, kde aj je reálne možné pochovať nenarodené deti, ktoré odišli ešte v matkinom lone. Aj tu sa dá vydať cestou rekonštrukcie starého hrobu alebo vybudovania nového, či spojenie hrobových miest s pamätníkom, ako spravili napríklad v Trnave na cintoríne na Kamennej ceste.
Pamätník nenarodeným deťom s hrobovým miestom v Trnave, ktorého autorom je M. Hudáček.
V mnohých obciach na cintorínoch však vznikajú hrobové miesta bez špeciálnych pamätníkov. Ide napríklad o väčšie dvojhroby s minihrobčekmi, kde sa detičky môžu pochovať jednotlivo a každé telíčko má svoje miesto s malou kamennou platňou a tabuľkou, kde môžu rodičia uviesť dátum úmrtia, prípadne meno dieťatka, ak si to želajú. Môže to však, samozrejme, byť aj anonymné. Takéto hrobové miesto sa dá vybudovať svojpomocne alebo v spolupráci s kamenárom. Podobné hroby nájdeme Prestavlkoch alebo v Šamoríne.
V Košiciach alebo v Dubnici nad Váhom majú nenarodené deti zdieľané miesto odpočinku a ich pozostatky je možné pochovať spoločne do jedného hrobu pod kamennú platňu.
Pri všetkých typoch viditeľných spomienok na neviditeľné deti je potrebné mať súhlas vlastníka pozemku. Niekde treba osloviť obec, prípadne farský úrad či pohrebnú službu. Odporúčame sa taktiež nakontaktovať na organizácie, ktoré majú skúsenosti s vytváraním hrobových miest pre nenarodených, ako je napríklad OZ Tóbi.
Fórum života chce aj naďalej pomáhať matkám a ich rodinám s prekonávaním smútku po strate bábätka. Budujme spoločne pamätníky nenarodeným, symbolické hroby, či hrobové miesta, aby nenarodení boli pamätaní a matky mali miesto pre zapálenie liečivého plamienka v tichej spomienke.
Svoj život som už prežilo. Hoci krátko, ale skutočne.
Mami, navždy s tebou spojené v tom najvzácnejšom, čo si mi mohla dať – v tebe samej.
Oci, skrz tvoju lásku ku mne, moju mamu ľúbiš ešte viac, ďakujem ti za to.
Pamätajte, spomínajte. V nežnom plameni, liečte svoju bolesť.
S láskou, Váš neviditeľný človek.
Blog napísala Klára Hulecová, 17. 10. 2024