Svedectvo mamy nenarodeného dieťatka v nebi

Niektorí ste vedeli, niektorí nie, Pán nás požehnal a čakali sme dieťatko. Náš Ján Pavol nám už ale pomáha z neba. Odišiel spontánne, tíško, v skrytosti. Bolí to, plačeme. Každý deň, ale robíme krok k prijatiu. Nejde to rýchlo, chce to čas. Prosím, dajte nám ho. Nehovorte nám, že ešte budeme mať deti, my už jedno máme. Máme jedného silného orodovníka – Jána Pavla – v nebi. A veľmi ho ľúbime.

Už je človekom ten, čo ním má byť.

Hovorili sme o našom drobčiatku od začiatku, od prvých dvoch čiarok na teste, lebo tak sme sa dohodli. Chceli sme, aby ste vedeli, že náš Janík Pavol tu je a bol s nami, že je človekom a že má svoju ľudskú dôstojnosť, aj keď má len zopár milimetrov. Že sme ho milovali ešte predtým, než k nám prišiel a už navždy bude naším synom.

Rozhodli sme sa o tom hovoriť verejne. Chceme nahlas vyjadriť, že ľudský život má rovnakú dôstojnosť od počatia po prirodzenú smrť. Napriek mnohým ťažkostiam a neistotám každý človek, úprimne otvorený pravde a dobru, môže pomocou svetla rozumu a pod vplyvom tajomného pôsobenia milosti dospieť k tomu, že v prirodzenom zákone vpísanom do srdca spozná posvätnosť ľudského života od počatia až do jeho konca a získa presvedčenie, že každá ľudská bytosť má právo na to, aby sa absolútne rešpektovalo toto jej základné právo, píše sa v encyklike Evangelium vitae.

A okrem toho… Uvedomili sme si, ako málo sa o tom hovorí. Keď sme povedali, čo sa nám stalo, prišli sme na to, že takmer v každej druhej, tretej rodine v našom okolí si prežili práve toto – spontánny potrat. Chceme vás povzbudiť – nie ste v tom sami! Či ste si tým prešli, alebo si týmto práve prechádzate, alebo sa vám to v budúcnosti tiež stane, vedzte, že v tom nie ste sami a že sa to stáva. A že deň za dňom, nádych za nádychom, to bude lepšie.

Alžbeta Mohyláková