Categories: Nezaradené

Aj choré detičky sú šťastné, že žijú.

Aj choré detičky sú šťastné, že žijú.

Renáta spolu s manželom Milanom vychovávajú dcérku Kristínku. Po čase zostala Renáta opäť tehotná, a tak sa rodina tešila na ďalšie dieťatko. Radosť im však zakalila tvrdá skutočnosť – ešte nenarodenému Martinkovi diagnostikovali vážne ochorenie.

 

Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste sa dozvedeli, že ešte nenarodený Martinko má  rážtep chrbtice (spina bifida)? Uvažovali ste o tom, že by ste šli na interrupciu?

Bol to veľmi silný šok. Všetko, čím sme dovtedy žili, sa zastavilo a želali sme si len jedno – aby to nebola pravda. Určite mi prišli na um myšlienky o interrupcii, lebo to bola prvá možnosť, akú nám ponúkol lekár, ktorý nám potvrdil, že Martinko má rozsiahly rázštep jedenástich stavcov. Bol to veľmi ťažký vnútorný boj, ale držala nás viera a dôvera v Boha.

 

Ako na vaše rozhodnutie reagovalo okolie, rodina?

Dlho sme o tom nechceli nikomu hovoriť. Potrebovali sme to v prvom rade „vyplakať a rozchodiť“ my dvaja s manželom. Keď sme sa už ako tak vedeli podeliť o túto našu bolesť, väčšinou prvá reakcia okolia bolo popretie, že nám sa určite narodí zdravé dieťa, alebo ľudia jednoducho akceptovali to, ako sa k tomu postavíme my – takto reagovala poväčšine aj naša rodina.
Ja som sa v tom čase nedokázala modliť. Prestala som chodiť na modlitby matiek, priateľov zo stretka som poprosila, aby sme sa na túto tému nebavili.
Keď prešiel určitý čas, spoločne s našimi mamkami som sa začala modlievať ruženec. Moja modlitba mala len tri slová: „Ježiš, zachráň nás!“

 

Kto diagnostikoval toto ochorenie? Bol to váš gynekológ, alebo ste to konzultovali aj s ďalšími odborníkmi?

Môj gynekológ ma po krvných testoch, ktoré poukazovali ešte len na pravdepodobnosť rázštepu, odoslal na morfologický ultrazvuk. Ten som po mesiaci absolvovala v Martine, kde sa diagnóza potvrdila. O pár týždňov sa nás Božím riadením skrze priateľov ujal skvelý lekár MUDr. Marek Dráb v Bratislave, ktorý nám nášho syna Martinka v spolupráci s ďalšími odborníkmi zachránil.

 

Operáciu malého Martinka ste absolvovali na Slovensku alebo v zahraničí? Čo bolo rozhodujúce pri rozhodnutí ísť na operáciu?

Najprv sme chceli, aby bol Martinko operovaný po pôrode v Bratislave. Pán doktor MUDr. Marek Dráb však spolupracuje so švajčiarskymi lekármi, ktorí rázštepy operujú prenatálne, teda ešte v maternici počas tehotenstva. S Martinkom sme boli vhodní kandidáti a po zvážení benefitov a rizík sme už neváhali a zabojovali sme o lepší štart a kvalitnejší život Martinka. Martin bol operovaný v 25. týždni tehotenstva v Zürichu.

Ide rozhodne o nezvyčajnú operáciu ešte nenarodeného dieťatka. Ako prebiehal tento zákrok?

Myslím, že to sú skôr otázky na lekárov, ale tak laicky – rázštep chrbtice bábätka uzatvorili v celkovej anestéze tak, že otvorili moju brušnú dutinu, potom otvorili maternicu pomocou ultrazvuku tak, aby sa bezpečne dostali k oblasti poškodenej chrbtice a zároveň nevyvolali pôrod. Sú to veci medzi nebom a zemou, jednoznačne obrovský posun v medicíne.
Maternica po takejto operácii pracuje a cieľom je, aby mamka donosila bábätko čo najdlhšie. Martin sa narodil v 36 týždni tehotenstva.

 

Aký bol postoj vášho manžela k tejto situácii? Kedy bol pre vás najväčšou oporou?

Mám úžasného manžela, bez ktorého by som tento náš boj zvládala omnoho ťažšie, resp. je otázka, či by som to aj nevzdala. To neviem. Manžel akceptoval moje pohľady, vždy ma vypočul a poskytol mi náruč a prijatie, keď som sa potrebovala vyplakať. V období pred operáciou som často plakala. Manžel si túto našu skúšku vybojoval vo svojej samote s Bohom, viete, takej tej mužskej – jeho srdce a Boh v divočine lesa. Bol mi však ustavičnou oporou, vravieval mi: „Reni, aj choré detičky sú šťastné, že žijú.“

 

Kde sa narodil malý Martin? Akú máte skúsenosť s personálom nemocnice?

Martin sa narodil v Zürichu. Počas tejto skúšky sme sa modlili s manželom, aby sa nás ujali dobrí lekári. Nechcela som počúvať reči o potrate a o zlých prognózach pre naše dieťa. My nášmu dieťaťu veríme, že je bojovník a dosiahne svoj najlepší potenciál. Vieme, že naše modlitby Boh počuje. Lekári ako pán profesor Martin Meuli, ktorý stál na čele operačného tímu, pán doktor  Marek Dráb a pán doktor František Horn nám dali obrovskú nádej, podali pomocnú ruku a spolu s nami dúfali, že náš syn to zvládne. Je to nevysloviteľná vďaka za to, že sme spoznali úžasných lekárov, ktorí prejavujú úctu k životu za každých okolností.

Koľko má teraz Martinko rokov a ako sa mu darí?

Martinko má 2,5 roka. Myslím si, že je to Božia milosť, ktorá v spolupráci s vyššie spomenutými lekármi zasiahla, a Martin je Božím a medicínskym zázrakom.
Má poškodených jedenásť stavcov, no nemá hydrocefalus, ciká a kaká sám, a aktuálne sa stavia na nôžky, cit má aj v malíčkoch na nôžke. Vývin je pomalší, ale podstatné je, že máme nádej. Každopádne, Martin je milované dieťa. Veľa nás naučil a veríme, že bude svedectvom pre svet. Sme na neho veľmi hrdí. Tak ako naša dcérka Kristínka aj Martinko je jedinečné a neopakovateľné dieťatko.

 Z mužov robia skutočných chlapov ťažké skúšky.

Čo by ste odkázali rodičom, ktoré majú ešte nenarodené dieťa s vážnou diagnózou?

Hmm… Predovšetkým, že v tejto situácii neexistuje vinník. Môj manžel odkazuje ocinovi: Z mužov robia skutočných chlapov ťažké skúšky. A hoci nevieme, ako dopadnú naše rozhodnutia, ich správnosť ukáže často až čas. Ale sú rozhodnutia, na ktoré sme s odstupom času naozaj hrdí!
Ja by som chcela povedať maminke: Plač a všetky obavy sú v úplnom poriadku. Ale je pravda, že veľa obáv, ktoré vyprodukuje strach na zbláznenie sa nenaplnia. Oplatí sa neprestavať veriť sebe a svojmu  bábätku, ktoré má teraz iba svoju mamu. Úcta k svojmu telu a vypovedanie svojich starostí, pocitov pomáha bojovať proti neistote. Nikto nevie s istotou povedať, ako sa bude bábätko vyvíjať. V kríze sa neodporúča robiť definitívne závery, pretože sa možno neskôr ukážu, že to boli nešťastné závery. Aj keď je to náročnejšie, ale netreba sa dať odradiť, ale po pádoch opäť vstávať. To je cesta, aby láska nakoniec vyhrala nad strachom. Úsmev a nevinnosť bábätká neskôr zotrú všetky slzy.
Nemusíme byť hrdinky a s pokojným svedomím môžeme vyhľadať odbornú pomoc a dať si tú námahu a tráviť čas s ľuďmi, ktorí nám pomôžu, aby sme dali viac priestoru viere, nádeji a láske. Lebo tá všetko znáša a všetko vydrží.

Za rozhovor ďakuje Elena Burešová

Fotografie: Anna Opinová