Dať bolesti tvar a spomienke priestor. Keď sa sochárske umenie stáva jazykom lásky

Nie každá láska má svoju fotografiu. Nie každé dieťa má hrob, ku ktorému možno prísť. A nie každá bolesť dokáže nájsť slová. Niekedy však dostane podobu, ktorej rozumieme aj bez nich. Podobu sochy, pamätníka či miesta, kde sa môžeme na chvíľu zastaviť.

Kampaň Sviečka za nenarodené deti 2026 otvára ďalšiu kapitolu témy Liečenie cez umenie. Tentoraz nás pozýva do sveta sochárstva – umenia, ktoré dáva neviditeľným pocitom viditeľný tvar a spomienkam trvalé miesto.

Pod mottom „Bolesť, ktorá dostala tvar. Spomienka, ktorá spája.“ chceme pripomenúť, že strata nenarodeného dieťaťa je skutočnou stratou. Aj keď po nej často nezostanú fotografie, spoločné zážitky či hrob, láska rodičov a spomienka na dieťa majú svoje miesto.

Umenie sprevádza našu kampaň už niekoľko rokov. Prostredníctvom tanca, maľby, poézie a hudby sme postupne otvárali priestor na vyjadrenie pocitov, o ktorých sa často hovorí len veľmi ťažko.

Každá z týchto umeleckých foriem nám pripomenula, že smútok nemá jedinú podobu. Že každý človek prežíva stratu inak. A že niekedy práve umenie pomáha vyjadriť to, čo v sebe dlho nosíme.

Tento rok sme sa rozhodli zastaviť pri soche.

Na rozdiel od tanca, ktorý sa odohrá v okamihu, či hudby, ktorej tóny postupne doznejú, socha zostáva. Má svoj tvar, svoje miesto a svoju prítomnosť. Môžeme sa k nej vracať. Dotknúť sa jej. V tichu pri nej postáť.

A možno práve v tom spočíva jej osobitná sila.

„Sú bolesti, o ktorých sa nehovorí. Sú príbehy, ktoré sa nestihli začať. A predsa existujú.“

Týmito slovami sa začína posolstvo nášho tohtoročného videospotu. Pripomínajú nám, že aj príbehy, ktoré sa navonok nestihli rozvinúť, zanechávajú hlbokú stopu v životoch rodičov a ich blízkych.

Keď rodičia prídu o nenarodené dieťa, ich bolesť nemusí byť pre okolie viditeľná. Niekedy nemajú miesto, kam by mohli priniesť kvet, zapáliť sviečku alebo sa jednoducho vrátiť k spomienke.

Práve preto majú pamätníky nenarodeným deťom taký hlboký význam.

Nie sú iba umeleckými dielami vo verejnom priestore. Sú miestami, ktoré dávajú priestor láske, smútku, modlitbe aj tichému spomínaniu. Miestami, kde nikto nemusí vysvetľovať, prečo prišiel alebo prečo plače.

Ako zaznieva v našom spote:

„Socha nie je len kameň. Je to dotyk. Je to pamäť. Je to miesto, kde môže bolesť dýchať.“

Socha nedokáže zmeniť to, čo sa stalo. Môže však pomôcť vytvoriť priestor, v ktorom má aj nevyslovená bolesť právo existovať.

Pri tvorbe tohtoročného videospotu sme sa vybrali do Levoče – mesta s bohatou duchovnou a umeleckou tradíciou.

Naším sprievodcom sa stal sochár Ján Lesňák, autor nového Pamätníka nenarodeným deťom na levočskom mestskom cintoríne.

Natáčanie nás zaviedlo najskôr na levočskú Kalváriu. Odtiaľ sa otvára pohľad na mesto, jeho strechy, veže a krajinu, ktorá ho obklopuje. V tejto atmosfére sme sa spolu s autorom zastavili nad myšlienkou, že aj umenie môže človeku pomáhať niesť to, čo je v jeho živote ťažké.

Naša cesta potom pokračovala na mestský cintorín, k pamätníku, ktorý vznikal viac ako tri roky.

Práve tu sa téma kampane stala mimoriadne konkrétnou. Pred nami nestála iba socha ako výsledok umeleckej práce, ale dielo vytvorené s hlbokým porozumením pre rodičov, ktorí prišli o dieťa.

Na záver natáčania sme pri pamätníku zapálili sviečky.

Jednoduché gesto, ktoré nepotrebuje veľa slov. Malý plamienok pri diele, ktoré zostáva. Svetlo spomienky na mieste, kde sa bolesť môže stretnúť s nádejou.

„Dovoľme si smútiť. Dovoľme si pamätať. Lebo láska, ktorá nestihla byť vyslovená, nezmizla. Len sa premenila na ticho.“

Práve toto posolstvo chceme v 24. ročníku kampane Sviečka za nenarodené deti prinášať.

Nechceme hovoriť rodičom, ako majú prežívať svoju stratu. Chceme im pripomenúť, že ich bolesť je hodná vypočutia, ich deti sú hodné spomienky a ich láska má svoje miesto.

A chceme pozvať aj nás ostatných, aby sme sa nebáli byť nablízku. Aby sme nezmenšovali bolesť druhých a vedeli ponúknuť prítomnosť, pochopenie či tiché objatie.

Jeden plamienok. Jedna spomienka.

Kampaň Sviečka za nenarodené deti 2026 prebieha od 19. októbra do 8. novembra. Jej hlavným dňom je 2. november, keď pozývame ľudí na celom Slovensku zapáliť sviečku za nenarodené deti.

Môžeme ju zapáliť pri pamätníku, na cintoríne, v kostole alebo doma. Nie je dôležité, kde horí. Dôležitá je spomienka a láska, ktorú jej svetlo vyjadruje.

Zakúpením sviečky zároveň podporíte konkrétne projekty pomoci ženám a rodinám v náročných životných situáciách.