Nahliadnime do zákulisia kampane: Tisíce sviečok, malé auto a veľké srdcia

Za každou zapálenou Sviečkou za nenarodené deti sa skrýva množstvo ochotných rúk. Sviečky precestujú stovky kilometrov, prejdú rukami seniorov, ktorí ich s láskou pripravujú na cestu k ľuďom. Ako vyzerá zákulisie kampane? Nahliadnite doň spolu s Ivanou Németovou, našou koordinátorkou pre Prešovský kraj, ktorá sa s nami podelila o jeden zo svojich každoročných zážitkov.

Keď sa malé Suzuki Swift zmení na nafukovacie auto

Autom zaparkujem pred Denným stacionárom Fidea, ktorý nám už dlhé roky slúži od septembra do novembra ako sklad i výdajňa sviečok. Ešte chvíľu sedím v aute a otváram notebook. Potrebujem si v excelovských tabuľkách prepočítať, koľko sviečok mám dnes prevziať a následne rozviezť. Zrazu zo stacionára jedna po druhej vychádzajú milé žienky – jeho pracovníčky. Už ma čakajú nastúpené, pripravené pomôcť s nakladaním sviečok do môjho malého Suzuki Swift.

„Ale veď vy sa vo svojej práci narobíte! Máte dosť svojich povinností, nie ešte tu mne pomáhať s nosením sviečok,“ hovorím im prekvapene.

Som im nesmierne vďačná už len za to, že sviečky môžu byť počas kampane uskladnené v ich priestoroch. A pomoc s nakladaním je ďaleko nad rámec ich pracovných povinností. Lenže ony sa nedajú odbiť. V chladnom jesennom počasí stoja a čakajú, aké číslo zo mňa dnes vypadne. Každý rok sme totiž svedkami malého zázraku „nafukovacieho auta“, keď sa nám do Suzuki Swift podarí v pohode natlačiť aj viac ako päťtisíc sviečok.
No dobre, „v pohode“ to úplne nie je. Je to skôr taký poriadny tetris.

„Nie, naozaj, dnes nemusíte pomáhať. Veď je aj zima a budem nakladať dlho. Kým si to všetko poukladám, ešte to potrvá… Fakt nemusíte.“ Vidím však, že ich odhodlané výrazy nepresvedčím.
„Viete čo, ja si to ešte musím v počítači prepočítať, koľko vlastne potrebujem,“ vytiahnem posledný argument. Moja vďačnosť voči nim mi totiž akosi nedovolí prijať ďalšiu pomoc.

„Tak si spočítajte a potom nás zavolajte, že vám s tým pomôžeme. Nebudete sama nosiť,“ zaštebocú a na chvíľu sa schovajú do tepla.

Zostávam sedieť v aute a premýšľam, ako sa im za všetko odvďačiť.

Dvadsaťtisíc sviečok? To je pre našich seniorov nič!

Každý rok začiatkom septembra privezie výrobca sviečok, pán Frýdecký, do stacionára približne 15- až 20-tisíc malých voskových sviečok a okolo päťtisíc sklenených sviečok. Všetky sú určené na distribúciu v Prešovskom a Košickom kraji.
A všetky malé voskové sviečky treba polepiť etiketami kampane Sviečka za nenarodené deti.

Pán Frýdecký ich privezie so svojím typickým šibalským úsmevom a poznamená: „No, a teraz máte robotu aspoň na mesiac.“

Pri tom obrovskom počte sviečok sa mi až zatočí hlava. Súhlasne prikyvujem.
Lenže vedúca stacionára vie svoje.

„Ale, kedysi sme mali aj oveľa viac sviečok. Dvadsaťtisíc je nič, to naši dôchodcovia budú mať za pár dní polepené.“

Pán Frýdecký sa len pousmeje popod fúzy. Akoby hovoril: No určite…

A o pár dní mi skutočne zazvoní telefón. „Slečna Németová, ak chcete, môžete po sviečky prísť. Naši ich už polepili,“ oznamuje mi pani zo stacionára.

Prídem a naozaj. Všetko je pripravené.
Žasnem nad ich rýchlosťou a pýtam sa, ako je to vôbec možné.

„Tieto voskové idú rýchlo, to je pre nás nič. Naši si už na to vytvorili systém,“ vysvetľuje pani zo stacionára. A potom mi pripomenie, že kedysi bola príprava sviečok oveľa náročnejšia.
„Keď boli ešte tie plastové, to bolo zložitejšie. Boli zabalené v celofáne, ktorý sme museli rozlepovať a strihať. Potom polepené sviečky znova zabaliť, zalepiť páskou a všetko zabezpečiť fóliou, aby sa to nerozpadlo. Ale aj to sme zvládli.“

A dodá vetu, nad ktorou sa zakaždým zamyslím: „Oni sa tešia, že môžu robiť niečo užitočné, čo má zmysel.“

Koľkým ľuďom vlastne pomáha jedna sviečka?

Keď seniorov zastihnem pri práci a práve sa nemodlia, rada sa s nimi porozprávam. Ďakujem im a snažím sa priblížiť, aký obrovský význam má to, čo robia.

Nepomáhajú „iba“ Fóru života.
Nepomáhajú „iba“ rodičom, ktorí si zapálením sviečky chcú spomenúť na svoje nenarodené dieťatko. Na mamy, ktoré ma niekedy prosia: „Dajte nám, prosím, do farnosti veľa tých s modrou nálepkou, kde je napísané Chýbaš mi.“
Nepomáhajú „iba“ ľuďom, ktorí si už bez tichej spomienky na nenarodené deti nevedia predstaviť dušičkové dni.
Ich pomoc siaha ešte oveľa ďalej.

Vďaka kampani Sviečka za nenarodené deti môžeme podporovať aj konkrétnu pomoc ženám a rodinám v náročných životných situáciách – od poradenstva až po materiálnu podporu.

A títo seniori sú súčasťou celého toho dobra. Chcela by som im to všetko vysvetliť. Aby vedeli, ku koľkým ľuďom sa ich práca dostane a koľko príbehov sa skrýva za každou jednou sviečkou. Ale občas mi jednoducho dochádzajú slová.

Dlho som premýšľala, ako sa im za ich ochotu odvďačiť. Raz sme im chceli preplatiť aspoň materiál – lepiace pásky či fólie, ktoré pri príprave sviečok spotrebujú. Inokedy sme ich chceli pozvať na pizzu.

Nič z toho nevyšlo. Nič nechceli. 

Ich najväčšou radosťou je už samotný fakt, že sa na kampani môžu podieľať.

„Keby tie sviečky jeden rok neboli, chýbalo by im to,“ dodáva milá pani zo stacionára.

A ja sa znovu zamýšľam nad tým, koľkým ľuďom vlastne Sviečky za nenarodené deti pomáhajú. Veď ony pomáhajú aj týmto seniorom.
Dávajú im možnosť byť užitoční, podieľať sa na niečom väčšom a vidieť zmysel svojej práce. A oni túto drobnú manuálnu činnosť sprevádzajú modlitbou za všetkých, ku ktorým sviečky priputujú, aj za deti, za ktoré budú zapálené.

Je to krásne prepojenie.

Sviečky pomáhajú tým, pre ktorých sú určené, ale aj tým, ktorí ich s láskou pripravujú.

Vďaka ľuďom, ktorí robia viac, než musia

Obrovská vďaka patrí aj pracovníčkam Denného stacionára Fidea.
Nielenže seniorov v tejto činnosti podporujú, ale každoročne si tým dobrovoľne pridávajú ďalšie povinnosti.

Bez sviečok by mali v stacionári viac priestoru, viac poriadku a možno aj viac pokoja. Nemuseli by riešiť krabice, obalový materiál ani moje nečakané návštevy a príchody dobrovoľníkov.
A tých rozhodne nie je málo. Len v Prešovskom kraji sa tento rok do kampane zapája viac ako 60 dobrovoľníkov!

Napriek tomu nás každý rok prijímajú s ochotou a úsmevom. A ja si pri tom všetkom uvedomujem, že kampaň Sviečka za nenarodené deti nie je len o sviečkach. Je o ľuďoch. O ochotných rukách, ktoré pomáhajú bez nároku na odmenu. O spolupráci, ktorá vzniká z dobrej vôle. O tichých modlitbách, ktoré sprevádzajú každú nalepenú etiketu. O dobrovoľníkoch, ktorí vozia sviečky z miesta na miesto, a o všetkých, ktorí pomáhajú šíriť posolstvo spomienky a úcty k životu.

Keď potom na Dušičky vidím rozžiarené sviečky, viem, že za každým tým malým plamienkom sa skrýva oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá.

A za to všetko cítim obrovskú vďačnosť.

Ďakujem všetkým, ktorí pomáhajú, aby sa svetlo Sviečky za nenarodené deti mohlo dostať čo najďalej. 

Ivana Németová
koordinátorka kampane Sviečka za nenarodené deti pre Prešovský kraj

Aj vy môžete byť súčasťou tejto spomienky

Kampaň Sviečka za nenarodené deti 2026 prebieha od 19. októbra do 8. novembra. Jej hlavným dňom je 2. november. Zapáľte sviečku za nenarodené deti a podporte konkrétnu pomoc ženám a rodinám v náročných životných situáciách.