22. októbra 2025

|

by: evka.fz

|

Categories: Kampaň Sviečka 2025, Rozhovory

Keď život začína a končí v tichu

Keď život začína a končí v tichu

 

Milan Grossmann

Život je dar, ktorý často začína ticho a odchádza bez veľkých slov. Pre niektorých rodičov však jeho začiatok neprináša len radosť, ale aj bolesť — bolesť, ktorú nemožno zmerať, ani úplne vysvetliť. Strata počatého dieťaťa patrí k tým najhlbším skúsenostiam, aké môže človek prežiť. Je to strata, ktorá nezmizne, hoci čas plynie.

V mojej službe sprevádzania som stretol mnoho rodín, ktoré čelili tejto skúške. Ich príbehy sú rôzne, no všetky spája jedno — potreba byť v tom utrpení sprevádzaný a pochopený. A často práve toto sprevádzanie je tým najväčším darom, ktorý môžeme ponúknuť.

Strata ešte nenarodeného dieťaťa nie je len lekársky problém. Je to širšia ľudská skúsenosť, ktorá si žiada priestor na smútenie, uznanie a spomienku. Často som počul od rodičov:

„Chýbali nám informácie, chýbalo pochopenie, niekedy len jedno empatické slovo.“

Práve to je myšlienka, ktorú som sa snažil zachytiť vo svojom rozhovore o perinatálnom hospici. Perinatálny hospic nie je o zázračných uzdraveniach, ale o zázrakoch ľudskej blízkosti — sprevádzaní rodín, ktoré sa rozhodli byť so svojím dieťatkom, akokoľvek krátko.

Podobne ako aj hlavná myšlienka kampane „Sviečka za nenarodené deti“: Je to gesto spomienky a solidarity — tichý odkaz: vaše dieťa nezostáva zabudnuté. Každý ľudský život, nech je akokoľvek krátky, má svoju hodnotu a zanecháva stopu.

Strata nenarodeného dieťaťa  je vždy hlboká. Niektorí nájdu pokoj a úľavu rýchlejšie, iní nesú bolesť a jej tieň v srdci dlhé roky. Prekážkou v uzdravovaní môže byť aj bagatelizovanie bolesti: frázy ako „Nebojte sa, budete mať ďalšie dieťa“ môžu zraniť viac než ticho. Preto je dôležité dať priestor na smútenie, na počúvanie a na rešpekt k tomu, čo sa stalo.

Spomienka na to maličké stvorenie zostáva trvalou súčasťou ich života, navždy. Uctenie si nenarodeného dieťaťa nemusí byť veľkolepé. Stačí svetlo sviečky, tichá spomienka, prítomnosť blízkych. A práve v tomto geste je sila — tiché uznanie, že každý život je darom, ktorý nás všetkých tajomne obohacuje a vedie po ceste bezpodmienečnej úcty k ľudskému životu ako takému.