Pamätník nenarodeným v Toporci: „Nikdy sme nepovedali otec, mama, nevideli sme vychádzať slnko.“

Príbeh pamätníka z Toporca, ktorý začal jednou plachtou na oltári a jednou myšlienkou počas svätej omše.

Vždy nás poteší, keď sa nám ozve niekto, kto o našej kampani Sviečka za nenarodené deti nevedel, a predsa urobil niečo, čo s jej myšlienkou úplne súznie. Tentoraz nám napísal pán Michal Britaňák z obce Toporec v okrese Kežmarok. Pred dvomi rokmi dal v obci osadiť pamätník nenarodeným deťom. O tom, že existuje aj mapa takýchto miest, sa dozvedel až náhodou, keď natrafil na našu stránku.

Od plachty na oltári k nápisu na kameni

Všetko sa začalo asi pred tromi rokmi v kostole. Na oltár vtedy dali plachtu s nápisom „Sviečka pre nenarodené deti“. Pán Michal si vtedy povedal, že by sa pokúsil dať urobiť niečo podobné, čo by pripomínalo tieto deti trvalejšie. Myšlienka mu nedala pokoj a ešte do konca svätej omše mal v hlave hotový nápis, ktorý chcel mať na pamätníku:

Nikdy sme nepovedali otec, mama, nevideli sme vychádzať slnko.

Je to nápis, ktorý hovorí hlasom samotných detí. Krátky, jednoduchý a o to silnejší.

Kameň, ktorý dostal tvar srdca

Pán Michal oslovil tri kamenárstva, aby mu pripravili cenovú ponuku, a nakoniec sa dohodol s pánom Františkom Kozubom, dôchodcom a bývalým majiteľom kamenárstva. Tvar pamätníka nechal na neho, trval len na nápise. Výsledok je pamätník v tvare srdca, z ktorého je akoby vyrezané druhé, menšie srdce. Prázdne miesto, ktoré hovorí o tom, čo chýba, viac než mnoho slov.

Keď mu František srdce po prvý raz ukázal, zdalo sa to pánovi Michalovi nedokončené, a tak sa ho spýtal, či ranu v srdci ešte vybrúsi a vyleští. František mu odpovedal, že nie –

Tá rana v srdci sa vyleštiť nedá.

Presne touto vetou vystihol to, čo slová často nedokážu: strata, ktorú pamätník pripomína, sa nedá uhladiť ani časom zjemniť. Zostáva taká, aká je. Tvrdá, drsná, neupravená.

Tohtoročný, 24. ročník kampane sa venuje tíšeniu bolesti cez umenie sochy. Kamenárske remeslo, ktoré vyrobilo pamätník v Toporci, je presne o tom: z kameňa dokáže urobiť miesto, kde sa bolesť môže usadiť a stať sa spomienkou. 

Hľadanie miesta

Nebolo to úplne bez komplikácií. Starosta obce vybral veľmi pekné miesto, ibaže to bolo už zaplatené jedným z občanov Toporca. Po rozhovore sa nakoniec dohodli a našlo sa riešenie. Pamätník pán farár posvätil 1. novembra 2024, na sviatok Všetkých svätých, teda v čase, keď si tak či tak pripomíname tých, ktorí nás predišli.

Rodina, ktorá pozná hodnotu každého dieťaťa

Keď sme pána Michala poprosili, aby nám o sebe napísal pár viet, opísal sa skromne: „úplne bežná rodina ako každá iná so svojimi radosťami a starosťami.“ Majú dve dospelé deti a popri nich sa ako profesionálni rodičia starajú aj o dve deti z detského domova, ktoré majú pri sebe od útleho veku. Možno práve preto pre nich dieťa nikdy nebolo číslom alebo štatistikou.

Prečo je pamätník dôležitý

Ľudia, ktorí prišli o dieťa v tehotenstve, často nemajú kam ísť. Nemajú hrob, na ktorý by mohli priniesť kvet, ani miesto, kde by mohli zapáliť sviečku. Pamätník v obci mení skryté a osamelé smútenie na spoločné a viditeľné. Hovorí každému, kto okolo neho prejde: aj tieto deti existovali a aj o nich vieme.

Na Slovensku je už takmer 130 takýchto miest. Ak sa 2. novembra vyberiete so sviečkou k pamätníku v Toporci alebo vo vašej obci, zapálite ju presne tam, kam patrí. 

Aj vy môžete začať

Z príbehu pána Michala sa dá vyčítať pár jednoduchých krokov:

1. Začnite myšlienkou. Stačí nápad a niekoľko slov, ktoré chcete mať na pamätníku.
2. Porozprávajte sa s ľuďmi okolo seba. S farárom, starostom, s rodinami vo farnosti. Nie ste na to sami.
3. Oslovte viac kamenárstiev. Pán Michal si vyžiadal ponuky od troch a napokon si vybral majstra, ktorému dôveroval.
4. Zvoľte tvar podľa remeselníka. Nechajte kamenára, nech vás prekvapí. 
5. Počítajte s tým, že hľadanie miesta si môže vyžiadať trpezlivosť. Ide to lepšie, keď sa do toho zapojí obec aj farnosť.
6. Nechajte pamätník posvätiť. Ide o chvíľu, ktorá z kameňa robí miesto modlitby a spomienky.

Pridajte svoj pamätník na mapu

Pamätníky a hrobové miesta nenarodeným deťom evidujeme na mape, na ktorú sa dostanete aj zo stránky kampane. Ak viete o pamätníku, ktorý na nej chýba, napíšte nám na kancelaria@forumzivota.sk. Veľmi radi ho pridáme, aby ho ľudia našli a aby sa ďalšie obce nechali inšpirovať. 

Viac o pamätníkoch:

• Kde spomínať na svoje nenarodené neviditeľné deti
• Pamätníky nenarodeným deťom: Miesta úcty a spomienky
• Pamätník nenarodeným: O strate, viere a nádeji
• Rozhovor: Pietne miesto pre nenarodené deti na Ponikách

Ďakujeme pánovi Michalovi Britaňákovi za dôveru, za jeho príbeh a za fotografie pamätníka.

Zapáľte sviečku za nenarodené deti